Island
Island
| Islandská republika | |||||
|
|||||
| Národné motto: nie je |
|||||
 |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
Lýðveldið Ísland |
||||
| - Krátky | Ísland | ||||
| Úradné jazyky | islandčina | ||||
| Hlavné mesto | Reykjavík | ||||
| Najväčšie mesto | Reykjavík | ||||
| Hlava štátu | Ólafur Ragnar Grímsson | ||||
| Predseda vlády | Sigmundur Davíð Gunnlaugsson | ||||
| Rozloha
- Celková |
|||||
| Susedia | - | ||||
| Počet obyvateľov
- Sčítanie 2005 |
168. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov
- Sčítanie 2005 |
225. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS)
- Stav 2004 |
7. miesto |
||||
| Vznik | |||||
| Forma štátu | republika | ||||
| Mena | islandská koruna (=100 aurar) | ||||
| Gramotnosť | 100% | ||||
| Časová zóna |
UTC+0 (GMT) |
||||
| Štátna hymna | Lofsöngur | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | ISL / IS | ||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | IS | ||||
| Internetová doména | .is | ||||
| Smerové telefónne číslo | 354 | ||||
Island, dlhý tvar Islandská republika, je ostrovný štát neďaleko Grónska považovaný za súčasť Európy.
Obsah
[skryť]
Dejiny
Prvými obyvateľmi Islandu boli pravdepodobne Nóri a Kelti (írski a škótski), ktorí prichádzali na Island koncom 9. a v 10. storočí. Vikingskí náčelníci zakladali tzv. „thingy“, čo boli miestne snemy, ktoré verejne urovnávali spory a konflikty medzi osadníkmi. Okolo roku 930 bol založený Althing a tento národný snem môžeme pokladať za najstarší európsky parlament. Jeho rozhodnutím bolo v rokoch 999 – 1000 prijaté kresťanstvo. Paradoxom uznesenia Althingu bolo, že hoci sa v zemi ustanovilo za náboženstvo kresťanstvo, v druhom bode uznesenia sa nariaďovalo všetkým lodiam, aby pri priblížení k zemi zložili z čelení dračie hlavy, aby neodstrašili ochranných duchov zeme. V 16. storočí po reformácii krajina prijala luteranizmus.
V 13. storočí sa islandskí náčelníci podrobili nórskej nadvláde, v roku 1380 sa Island spoločne s Nórskom dostal pod nadvládu Dánska a potom nasledovalo dlhé obdobie hospodárskeho úpadku. Až v roku 1874 bola dosiahnutá autonómia.
Následky výbuchu sopky Askja v roku 1875 zničili islandskú ekonomiku a spôsobili veľký hladomor. Počas nasledujúcich 25 rokov 20% obyvateľstva Islandu emigrovalo, hlavne do Kanady a Spojených štátov.
Potom sa hospodárska situácia krajiny začala pomaly zlepšovať.
1. decembra 1918 sa Island osamostatil, s Dánskom zostal spojený iba personálnou úniou.
17. júna 1944 bol Island vyhlásený za republiku a personálna únia s Dánskom bola zrušená.
Etnické zloženie
Väčšinu obyvateľov tvoria Islanďania germánskeho pôvodu. Ich počet na rozdiel od ostatných európskych národov pomaly stúpa. V poslednom čase sa však vďaka imigrácii cudzincov mení jednoliaty etnický obraz krajiny na multikultúrnu spoločnosť. Do krajiny prichádza veľa prisťahovalcov z iných krajín, ktorí na Island prinášajú nové náboženstvá a zvyky. Veľkej časti z nich sa podarilo získať trvalý pobyt a štátne občianstvo Islandu. V krajine žije oficiálne takmer 1000 Poliakov, (neoficiálne až 10 000). Približne rovnaký je aj počet prisťahovalcov z Filipín,. Obe komunity vyznávajú rímskokatolícke náboženstvo. K nemu sa hlásia aj prisťahovalci z Litvy, Chorvátska, Talianska,Kolumbie, Portugalska, či Španielska. V štáte žijú aj prisťahovalci z Ruska, Srbska a Rumunska, ktorí vyznávajúpravoslávie. Stúpa aj počet prisťahovalcov z Maroka, Turecka, Kosova, Indonézie, ktorí sa hlásia k islamu. Prisťahovalci zo Srí Lanky, Thajska, Číny, či Vietnamu, sa hlásia k budhizmu a rôznym východným náboženstvám. Prisťahovalci z Indie priniesli do krajiny hinduizmus,.
Náboženstvo
Väčšina obyvateľov sa hlási k evanjelickej cirkvi. Jej príslušníci tvoria takmer 79,1 % obyvateľstva (251 338). Island bol až do 16. storočia rímskokatolíckou krajinou a reformáciu tu násilím zaviedli Dáni. Počet katolíkov sa približuje k počtu 10 000. Tvoria ich hlavne prisťahovalci z Poľska, Filipín, Chorvátska, či Latinskej Ameriky. Stúpa aj počet konvertitov islandskej národnosti. Podľa údajov z roku 2009 tu žilo 9 625 rímskych katolíkov (cca 3 % obyvateľstva). V krajine žije aj 2 000 pentekostalistov (0,7 %).Pravoslávnych (prisťahovalcov z Ruska a Srbska) je asi 0,2 %. Približne rovnaký je aj počet moslimov a budhistov. Asi 0,4 % obyvateľov sa hlási k pohanskému kultu Asatru. Veľa obyvateľov sa nehlási k žiadnemu náboženstvu.
Kultúra
Islanďania sú hrdí na svoje vikingské korene a veľa z nich môže vysledovať svoj pôvod až k prvým osadníkom, ktorých mená sú zapísané v Knihe osadníkov (Ladnama bok). A pretože súčasná islandčina vychádza priamo zo starej nórčiny, čo bol jazyk Vikingov, môžu stredoveké vikingské ságy ľahko čítať aj dnešní Islanďania.
Zaujímavosti
- Island je závislý od zahraničného obchodu (predovšetkým dovoz potravín, aj keď si časť vyprodukujú Islanďania sami).
- V roku 930 bol na Islande vytvorený prvý parlament na svete, ktorý okrem krátkeho obdobia v 19. storočí existuje dodnes.
- Veľmi dôležitý je rybolov.
- Horúce pramene využívajú aj na vykurovanie.
- Iba malá časť Islanďanov má priezviská (napr. Laxness, Laxdal, Kvaran...). Islandské meno sa obvykle skladá z krstného mena a patronyma. Deti majú patronymum utvorené väčšinou z krstného mena otca (niekedy matky) v genitíve s pridaním koncovky "son" pre synov alebo koncovky "dóttir" pre dcéry, napr. Guðmundur má dcéru Björk, čiže jej celé meno je Björk Guðmundsdóttir. Hlavným menom je krstné meno (mená) a v zoznamoch (napr. telefónnom) sú osoby zoradené podľa krstných mien.
- V islandčine sa nepoužíva vykanie.
- Za prehrešok považujú domáci vstup do verejných kúpeľov bez dôkladného osprchovania sa každého návštevníka. Verejené kúpaliská a kúpele sú vyhrievané geotermálnou energiou, ich prevádzka je preto ekonomicky výhodná a vstupné je len minimálne. V každej sprche je dostupné mydlo a do spoločných bazénov ste vpustení až po kompletnej a dôkladnej očiste celého tela bez plaviek.
