Choď na obsah Choď na menu
 


Švédsko

Švédsko

 
 
 


Švédske kráľovstvo
Vlajka Švédska Znak Švédska
Vlajka Znak
Národné motto:
"För Sverige i tiden"
Štátna hymna:
Du gamla, Du fria
EU location SWE.png
Miestny názov  
 • dlhý Konungariket Sverige
 • krátky Sverige
Hlavné mesto Štokholm
59°21′ S.š. 18°04′ V.d.
Najväčšie mesto Štokholm
Úradné jazyky švédčina

 

Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
konštitučná monarchia
kráľ Karol XVI. Gustáv
Fredrik Reinfeldt
Vznik 10. – 13. storočie
Susedia NórskoFínsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
449 964 km² (54.)  
39 030 km² (8,7 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2005)
 • sčítanie (2005)
 • hustota (2005)
 
9 001 774 (84.) 
9 001 774
20/km² (189.)
Mena švédska koruna ()
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód SWE / SE
Medzinárodná poznávacia značka S
Internetová doména .se
Smerové telefónne číslo +{{{Smerové telefónne číslo}}}
Gramotnosť: 100%
 
Štokholm

Švédsko (dlhý tvar Švédske kráľovstvo, po švédsky Konungariket Sverige Prehrať vypočuj si) je severská krajina vŠkandinávii.

 

 

Dejiny

 
Tradičný švédsky vidiecky dom
 
Mapa Švédska a Nórska,1890

Územie Švédska bolo obývané už počas doby kamennej. Najskorší obyvatelia boli zrejme lovci a zberači, ktorí sa živili najmä tým, čo im mohlo ponúknuť more (neskôr nazvané Baltským).

Anglické slovo Sweden (Švédsko), pôvodne množné číslo (Švédi) od slova Swede (Švéd), je tzv. spätné tvorenie zo staroanglického slova Swēoþēod (krajina Suionov).

Začiatkom stredoveku patrili Švédi medzi VikingovPokresťančovanie v 12. storočí viedlo k zjednoteniu švédskeho štátu. Východno-západná schizma medzi katolíkmi a východným ortodoxným náboženstvom sa odzrkadlila v častých vojnách medzi Švédskom a Novgorodom, situácia sa upokojila v roku 1323 Nöteborským paktom, ktorým sa stanovili hranice.

Podobne ako novozaložené štáty Nórsko a Dánsko bolo Švédsko v 14. storočí sužované krízami sťaženými aj čiernou smrťou, napriek tomu sa však divoká expanzívnosť tejto krajiny na Škandinávsky polostrov a územie súčasného Fínskanezmiernila. Politické začlenenie budúceho Fínska do Švédska trvalo od roku 1362 až do roku 1809.

V roku 1389 sa tri krajiny – NórskoDánsko a Švédsko zjednotili pod jednu monarchiu (Kalmarská únia). Išlo však o personálnu, nie politickú úniu. Počas 15. storočia vzdorovali Švédi snahe centralizácie moci pod korunou Dánska, čo vyústilo až do ozbrojených konfliktov. Švédsko sa odpojilo v roku 1521, kedy Gustav Eriksson Vasa, od roku 1523 známy ako kráľ Gustav I., znovu nastolil oddelenie švédskej koruny od únie. Gustav Vasa je Švédmi považovaný za Otca národa.

Švédsko prijalo v 16. storočí reformáciuLuteranizmus sa stal štátnym náboženstvom a odvtedy až dodnes je dominantným teologickým akcentom v švédskom kresťanstve. Švédska cirkev zotrvala pri svojej organizačnej hierarchii zdedenej od rímskokatolíckej cirkvi.

17. storočí nastal vzrast Švédska ako jednej z veľmocí Európy vďaka úspešnej spoluúčasti v tridsaťročnej vojneiniciovanej kráľom Gustávom II. Adolfom. Táto pozícia sa však začala drobiť v 18. storočí, kedy imperialistické Ruskobojovalo s vládami severnej Európy vo veľkej severskej vojne, a najmä v roku 1809, kedy sa oddelila južná polovica Švédska, z ktorej vzniklo Fínske veľkokniežatstvo Ruska.

Novodobá história Švédska je pokojná, posledná vojna, ktorej sa krajina zúčastnila, bola výprava proti Nórsku v roku 1814, po ktorej vznikla Švédskom riadená personálna únia s Nórskom. Táto bola v mieri rozdelená roku 1905, napriek rôznym vyhrážkam. Hroziacej socialistickej revolúcii sa Švédsko vyhlo v roku 1917, po čom bol opätovne nastolenýparlamentarizmus a krajina sa stala demokratickou. Švédsko ostalo neutrálnym aj počas dvoch svetových vojen, neangažovalo sa ani v studenej vojne a ani dnes nie je členom žiadnej vojenskej aliancie.

Politika

 
Riksdag v Štokholme

Švédsko je monarchiou už takmer jedno celé tisícročie, daňový systém kontroluje parlament. Do roku 1866 bol ľud zastúpený v jednej zo štyroch komôr, potom sa Švédsko stalo konštitučnou monarchiou s dvojkomorovým parlamentom – prvou komorou nepriamo volenou lokálnymi vládami a druhou volenou priamo.

Zákonodarná moc bola rozdelená medzi kráľa a parlament do roku 1975. V roku 1971 sa parlament („Riksdag“) stal jednokomorovým. Ústavne má 349-členný Riksdag v Švédsku najvyššiu moc. Členovia parlamentu sú volení na báze pomerného zastúpenia na obdobie štyroch rokov. Ústava („Regeringsformen“) môže byť upravovaná parlamentom, na čo je potrebná prevažná väčšina hlasov a potvrdenie po nasledujúcich voľbách. Švédsko má tri ďalšie zákony na ústavnej úrovni: successionsordningen (Zákon o panovníckom nástupníctve), tryckfrihetsförordningen (Zákon o slobode tlače) a yttrandefrihetsgrundlagen (Základné právo slobody prejavu).

Výkonná moc bola delená medzi kráľa a tajnú radu do roku 1680, po ktorom nastala samovláda kráľa iniciovaná parlamentom. Ako reakcia na porážku vo veľkej severskej vojne bol v roku 1719 nastolený parlamentarizmus. Nasledovali tri druhy konštitučnej monarchie v rokoch17721789 a 1809, neskôr udeľujúce viaceré občianske slobody.

Parlamentarizmus bol opätovne zavedený roku 1917, počas vlády kráľa Gustava V. Nasledovalo všeobecné volebné právo ustanovené v rokoch 1918 – 1921. Parlamentarizmus podporoval aj nástupca Gustav VI. Adolf – až do roku 1975, kedy nová ústava zrušila politickú moc monarchu. Ten je v súčasnosti iba formálnou hlavou štátu s reprezentačnými funkciami.

Sociálna demokracia zohráva hlavnú politickú úlohu už od roku 1932. Jej sociálni demokrati a agrárnici tvoria stabilnú vládnucu väčšinu, rozšírenú počas druhej svetovej vojny. Po roku 1956 v kabinetoch celkom dominovali sociálni demokrati, v parlamente najčastejšie podporovaní ľavicovou stranou a stranou zelených – s výnimkou rokov 1976 – 1982 a rokov 1991 – 1994.

Systém súdnictva je rozdelený medzi súdy s bežnou občianskou a kriminálnou jurisdikciou a špeciálne súdy so zodpovednosťou za spory medzi verejnými a vládnymi autoritami. Švédsko je členom Európskej únie.

Administratívne členenie

Švédsko je rozdelené na 21 provincií (län; prekladané aj ako "kraj"). V každej je administratívny provinčný úrad (länsstyrelse), ktorý je ustanovený vládou. V každej provincii je tiež oddelená provinčná rada (landsting), ktorá je komunálnym zastupiteľstvom menovaným voličmi provincie. Každá provincia sa ďalej delí na niekoľko obcí (mn. č. kommuner), ktorých je dokopy 290 (údaj z roku 2004).

Do 17. storočia bolo Švédsko rozdelené na kraje (landskap; prekladané aj ako „(historická) provincia“), s ktorými sa dodnes Švédi často identifikujú.