Choď na obsah Choď na menu
 


Nórsko

Nórsko

 
 
Nórske kráľovstvo
Vlajka Nórska Znak Nórska
Vlajka Znak
Národné motto:
Alt for Norge (Všetci za Nórsko)
Štátna hymna:
Ja, vi elsker dette landet
 
MENU
 
0:00
Europe location NOR.png
Miestny názov  
 • dlhý Kongeriket Norge
 • krátky Norge
Hlavné mesto Oslo
59°56′ 58.š. 10°45′ 23.d.
Najväčšie mesto Oslo
Úradné jazyky nórčinalapončina
Regionálne jazyky severná saamčinaluleská saamčinakvenčina,južná saamčina
Štátne zriadenie
Kráľ
Predseda vlády
konštitučná monarchia
Harald V.
Erna Solberg
Vznik 7. jún 1905
Susedia ŠvédskoFínskoRusko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
323 802 km² (67.)  
16 360 km² (5 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2010)
 • hustota (2010)
 
4 899 300 (115.) 

12,68/km² (212.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2008
256523 $ (42.)
42364 $ (2.)
Mena nórska koruna (NOK)
Časové pásmo
 • Letný čas
UTC+1 (v lete UTC+2) (UTC)
(UTC)
Medzinárodný kód NOR / NO
Medzinárodná poznávacia značka N
Internetová doména .no, .sj (pre Svalbard a Jan Mayen), .(bv pre Bouvet Island)
Smerové telefónne číslo +47

Nórsko, (dlhý tvar Nórske kráľovstvo, v miestnej jazykovej verzii bokmål celým názvom Kongeriket Norge, vo verziinynorsk Kongeriket Noreg, v reči národnostnej menšiny Sami Norga) je štát v severnej Európe na Škandinávskom polostrove. So svojou rozlohou 323 802 km² je 8. najväčším v Európe. Má zhruba 4,8 mil. obyvateľov, z nich zhruba 10 % má zahraničný pôvod. Hlavným mestom je Oslo s asi 570 000 obyvateľmi. Štátnym zriadením je unitárnym štátom aparlamentnou monarchiou. Susedí so Švédskom na väčšine svojej juhovýchodnej hranice a s Fínskom a Ruskom na severovýchode. S Ruskom vedie spor o deliacu líniu teritoriálnych vôd v Barentsovom mori. Pod nórsku suverenitu patrí tiež arktické súostrovie Svalbard (Špicbergy, od roku 1920) a ostrov Jan Mayen v blízkosti Islandu.

Nórsko je prevažne hornatá krajina, najvyššia hora Galdhøpiggen meria 2 469 metrov. V jej blízkosti ležia dva nórske ľadovce Jostedalsbreen a Jotunheimen, lákajúce každý rok tisíce turistov. Na medzinárodnej ceste E16, spojujúce Oslo sBergenom na západnom pobreží Nórska sa nachádza Lærdal, najdlhší dopravný tunel na svete (24,5 km dlhý)(na pevnine).

 

 

Dejiny

Nórske kmene spojil koncom 9. storočia Harald I. Krásnovlasý. V 11. storočí prijala krajina kresťanstvo, v 16. storočí dánskikresťania prijali v celej krajine luteranizmus. V rokoch 1450 – 1814 bolo Nórsko súčasťou Dánskeho kráľovstva. Od roku1905 Nórsko sledovalo prísnu neutralitu až do roku 1940, keď ho okupovalo nacistické Nemecko. Po druhej svetovej vojnesa krajina stala zakladajúcim členom NATO. Ústava, od roku 1814 veľakrát zmenená, dáva zákonodárnu moc do rúk parlamentu, dedičný monarcha má len reprezentačnú funkciu.

Geografia

 
Mapa Nórska
 
Hardangerfjord – Tretí najväčší fjord v Nórsku

Nórsko sa rozprestiera v západnej časti Škandinávskeho polostrova od mysu Lindesnes v Severnom mori po Severný mys v Severnom ľadovom oceáne, s celkovou dĺžkou približne 1 700 km. Nórske pobrežie je členité a dlhé až 2 650 km, Niektoré fjordy siahajú až 200 km do vnútrozemia. V blízkosti pobrežia sa nachádza množstvo malých ostrovčekov a skjärov (plochých skál vyčnievajúcich nad vodnú hladinu). Vnútrozemie je zväčša hornaté (celým Nórskom sa tiahne masívŠkandinávskych vrchov), najvyšší vrch je Galdhøpiggen – 2 469 m, vyššie položené oblasti sú trvalo zaľadnené. Rieky sú krátke a prudké. V Nórsku sa nachádza aj vodopád Vinnufossen, ktorý je najvyšší v Európe.

Hospodárstvo

Nórske kráľovstvo je rozvinutým priemyselno-poľnohospodárskym štátom. Významná je aj ťažba nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu na plošinách v šelfoch Severného mora. Ako jeden z najzalestnatejších štátov Európy, významný podiel má aj ťažba dreva (okolo 10 miliónov m3 ročne), na čo nadväzuje drevársky a papierenský priemysel. Nezanedbateľným prvkom je aj rybolov a spracovanie rýb (z najvýznamnejších centier napr.BergenStavanger alebo Trondheim) s ročným úlovkom cca 300 tis. ton. Z ostatných priemyselných odvetví majú významný podiel aj hutnícky, chemický, potravinársky a textilný priemysel.

V Nórsku sa 99,6 % elektrickej energie vyrába vo vodných elektrárňach, ktoré majú ideálne podmienky kvôli rýchlotečúcim a strmým riekam.

Keďže má Nórsko len veľmi malý podiel ornej pôdy (2,9 %), poľnohospodárska výroba sa zameriava predovšetkým na chov, najmä oviec, hovädzieho dobytka, kožušinovej zveri (líšky, norky a pod.) a na severe aj tradičný chov sobov.

Zahraničný obchod Nórskeho kráľovstva je trvale aktívny a zameriava sa najmä na vývoz ropy a ropných produktov, zemného plynu (podmorskými ropovodmi do Veľkej Británie, Nemecka, Švédska a pod.), rýb a výrobkov z rýb a papiera. Hlavným dovozným artiklom sú stroje, dopravné prostriedky, elektrotechnické výrobky a potraviny.

Údaje o ťažbe, poľnohospodárstve a priemyselnej výrobe

Poznámka: Údaje sú platné k roku 1994, ak nie je uvedené inak

  • ťažba: ťažba ropy 139,8 miliónov ton, čierne uhlie 301 000 ton, železná ruda 1 599 000 ton
  • rastlinná výroba: pestovanie pšenice 350 000 ton, jačmeň 650 000 ton, zemiaky 471 000 ton (rok 1995)
  • živočíšna výroba: chov hovädzieho dobytka 1 003 000 kusov, ovce 2 316 kusov, soby 210 500 kusov, líšky 45 000 kusov, norky 294 000 kusov (rok 1995)
  • rybolov: úlovok 2 551 476 ton
  • ťažba dreva: drevo 10,1 miliónov m3
  • elektrická energia: výroba 113,4 miliárd kWh (rok 1997)
  • hutníctvo: výroba surového železa 70 000 ton, ocele 468 000 ton
  • chemický priemysel: výroba kyseliny sírovej 615 000 ton, benzín 844 000 ton, nafta 843 000 ton, kapacita rafinérii ropy 14,7 miliónov ton,
  • potravinárstvo: výroba masla 16 000 ton, spracované mlieko 1 863 000 ton, mäso 238 000 ton (rok 1995)
  • textilníctvo: výroba bavlnených tkanín 1 500 ton, vlnené tkaniny 1 500 000 ton

Náboženstvo

Od reformácie sa drvivá väčšina obyvateľov hlási k luteranizmu. Väčšina moslimov, rímskych katolíkov a pravoslávnych su prisťahovalci z arabských krajín, Poľska a balkánskych štátov.

Štatistika za rok 2011

  • Nórska luteránska cirkev (Luteráni) – 3 911 622
  • Moslimovia – 106 735
  • Rímski katolíci – 83 018
  • Reformovaní (Kalvíni) – 39 599
  • Evanjelická slobodná luteránska cirkev – 19 614
  • Jehovovi svedkovia – 11 739
  • Metodisti – 11 055
  • Baptisti – 9 922
  • Pravoslávni – 9 894
  • Adventisti Siedmeho dňa – 5 066
  • Evanjelické luteránske cirkevné spoločenstvo – 3 213

Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Nórska
 
Mapa administratívneho členenia Nórska znázorňuje 19 krajov (fylker) a ostrovy Svalbard a Jan Mayen, ktoré sú súčasťou Nórskeho kráľovstva

Vlastné Nórsko sa delí na 19 krajov. Nórsko má aj dve integrálne zámorské územia, a to ostrovy Jan Mayen a Svalbard. Ďalej má triantarktické a subarktické závislé územia: Bouvetov ostrovOstrov Petra I. a Zem kráľovnej Maud.